Jdi na obsah Jdi na menu
 


Začiatky futbalu v Pezinku - éra slávneho PŠC

Vo vinohradníckom meste Pezinok pod Malými Karpatmi má šport hlboké korene. Pezinských basketbalistov, hádzanárov, orientačných bežcov poznajú v celej republike a mnohých i za jej hranicami. Najznámejší sú však športovej verejnosti odchovanci pezinského futbalu. I keď pezinský futbal nesiahal po najvyšších métach, mená Pezinčanov Ing. J. Svitok, V. Bauer, Š. Demovič, R. Ševčík, M. Jokel, Š. Slezák, Ing. A. Pilka, P. Michalec, P. Palúch, P. Poláček a mnohé ďalšie poznajú fanúšikovia ligového futbalu u nás veľmi dobre.

Ako sa rodil Pezinský futbal, aká je história hry s koženou loptou v tomto mestečku?

Futbal patrí medzi najstaršie športy v Pezinku. Pamätníci tvrdia, že už v rokoch 1913 a 1914 hrali v meste futbal študenti. Podnetom pre rozvoj tohto športu po prvej svetovej vojne boli zápasy letcov a vojakov na poľnom letisku za mestom.

Organizovaný futbal má svoje počiatky v roku 1921, keď skupina nadšencov, Aladár Takacs, bratia Korinekovci a ďalší, sa rozhodla použiť výťažok z tanečnej zábavy, ktorá sa konala v apríli v hostinci U zeleného stromu, vo výške 4600 korún na nákup športového inventáru. Odcestovali do Budapešti, kde kúpili prvé sady dresov a lopty.

Dresy prvého mužstva boli podľa vzoru Ferencvárošu Budapešť biele so zelenými priečnimy pruhmi. Od tejto doby až do teraz ostali pezinský futbalisti verní svojej „zeleno - bielej” farbe.

Pezinský športový klub (PŠC) oficiálne vznikol 29. augusta 1921. Patrí k najstarším a v medzivojnovom období k najúspešnejším klubom na západnom Slovensku. Členovia výboru a klubu, ktorých bolo v prvých rokoch vzniku klubu okolo 50, sa schádzali v hostinci U zeleného stromu a jednacia reč bola slovenčina. V prvom období hral PŠC priateľské stretnutia s mužstvami z okolia, napr.: s celkom Stráže bezpečnosti, predchodcom Š.K. Bratislava (1922).

V dvadsiatych rokoch (1923 -1929) bol aktívnym a nadšeným hráčom PŠC i Eugen Suchoň, ktorý si i napriek zákazu svojho otca lámal prsty nádejného hudobníka v bráne PŠC. Pamätníci tvrdia, že vedel nielen dobre chytať, ale i kopať pokutové kopy. Národný umelec Eugen Suchoň zložil v týchto rokoch i skladbu na počesť PŠC - pod autentickým názvom ,,Pochod PŠC”.

Pezinský futbal zažil v období 30. rokov jed zo svojich prvých športových vrcholov. Podľa niektorých zdrojov začal Pezinský PŠC hrať organizovanú súťaž už v roku 1923. Podľa jedného z pamätníkov, pána A. Šindelára, to bolo až v roku 1927. Niet však sporu o tom, že pezinský futbalisti začali od najnižšej súťaže a postupne sa prepracovali medzi najlepšie mužstvá vtedajšej tzv. Západoslovenskej župy. O slávu pezinského futbalu sa v týchto rokoch zaslúžili hráči ako Wawrinský, R. Slezák, Pucher, Tuma, Schellberger, Mácha, bratia Šindelárovci, Hamel, M. Belanský, Hutl, Achberger, Zuzánek, Szabó a ďalší.

V auguste 1930 zohral PŠC jedno z prvých medzinárodných stretnutí proti SC Cornuntum Wiena s výsledkom 1:3 (1:1). Strelcom jediného gólu Pezinčanov bol Aladár Tuma, pravé krídlo, stojaci na snímke z 30. rokov prvý sprava.

V roku 1930 po víťazstve nad Úradníckym ŠK Bratislava 3:1 (1:1) postupuje PŠC do 1.b triedy. Pezinok hral v zostave Wawrinský, Schellberger, Slezák I, Ubar, Achberger, Tuma, Hutl, Belanský, Slezák, Mácha, Šindelár. Góly vsietili: Mácha 2 a Hutl 1.

Pezinský športový klub po trojročnom účinkovaní v 1.b. triede, postupuje na jeseň roku 27.81933 po víťazstve v kvalifikačnom zápase nad Seredským ŠK v pomere 2:0 do najvyššej župnej súťaže Západoslovenskej župy, do 1. a triedy. PŠC hral v zostave Wawrinský, Jurík, Ďurjak, Janíček, Milo Belanský, Hanúsek, Tuma, Benčúrik, Slamka, Vagovič, Šidlík. Góly vsietili Vagovič a Slamka. Súpermi Pezinka v 1. a. triede boli medzi inými aj napr.: ŠK Bratislava, AC Nitra, ŠK Trnava, PFK Piešťany, ŠK Topoľčany, ŠK Patrónka, Makabea Bratislava, Rapid Trnava, FC Uhorská Ves a RŠK Malacky.

V roku 1933 zohral PŠC ďalší významný medzinárodný zápas s BAK TK Budapešť s výsledkom 0:3. V župnej súťaži (1. a trieda) hral PŠC úspešne až do oslobodenia (t.j. do ukončenia 2. svetovej vojny). Mužstvo hralo väčšinou na ihrisku na pažiti za hojnej asistencie svojich fanúšikov (vtedajšia návštevnosť divákov na zápasoch sa pohybovala okolo 1000 divákov a bola bežná).

V 30. rokoch 20. storočia vznikli v Pezinku aj ďalšie futbalové celky, ako bola Pezinská Červená hviezda, ktorá vznikla v roku 1930 a existovala až do roku 1939. Tento klub hrával priateľské stretnutia na okolí, hrali v ňom pezincania Dominik Baďura, Gustáv Šipoš, Jozef Malíšek, Štefan Guštafík, Rudolf Mĺkvy a ďalší.

Druhým klubom pôsobiacim v prvej polovici 20. storočia v Pezinku bol DFC, neskôr Rapid Pezinok, ktorý hral i majstrovské zápasy a bol registrovaný v maďarskej futbalovej asociácii. Tento klub sa v roku 1931 zlúčil s PŠC.

Obdobie rokov 1945 až 1970

Po oslobodení, nadviazali pezinskí futbalisti na futbalové úspechy predvojnového obdobia. V silnej konkurencii najprv vyhrávajú Pezinskú oblasť (1.a. triedu) a postupne sa cez divíziu prebojovali do tzv. D. súťaže (na úroveň terajšej (I. SNFL). V tomto období obliekali dres PŠK Pezinok väčšinou domáci odchovanci. V rokoch 1948 až 1951 na druholigových štadiónoch v Košiciach, Prešove, Ružomberku, Malackách, Liptovskom Mikuláši, Nových Zámkoch a ďalších mestách Slovenska hralo v zeleno - bielych dresoch mnoho skvelých hráčov medzi ktorých patrili: L. Solga, Ing. Svitok, R. Pullman, A. Hubrich, V. Pullman, Bilský, P. Poláček, V. Bauer, M. Jurík, M. Michalec, Luknár, J. Markovič, bratia Bullovci, Jajcaj, F. Sochan, K. Tandlmayer, Savara, J. Hotový, Molnár, Wittgrúber a ďalší.

Začiatkom 50. rokov po odchode mnohých futbalových opôr (Jajcaj, Bauer, Bula, Luknár, Pullman a ďalší) a po reorganizácii súťaži dostáva sa futbal v Pezinku na samé dno. Pod názvami Sokol Tehelne Pezinok a následne od roku 1953 ako Tatran Pezinok bojuje s mnohými ťažkosťami v okresných futbalových súťažiach.

Na jar roku 1957 pod novým názvom Slovan NV Pezinok ( od 19.11.1957) vyhráva 1. a triedu a postupuje do krajskej súťaže. V tomto čaše mužstvo viedol nestor pezinského futbalu, bývalý hráč PŠC ( od roku 1932) Karol Šefčík, ktorý sa spoliehal na odchovancov z Pezinka, ale aj na skúsených hráčov, ktorí okúsili druholigové trávniky.

Na starom ihrisku, vybudovanom v roku 1950, ktoré teraz slúži ako tréningová plocha, hralo v 50. rokoch ešte mnoho dobrých futbalistov ako A. Vizner, A. Šmidl, A. Glváč, L. Slimák, B. Lopoš, Hlavina, Pucher, F. Demovič, Dubovský a mnohí ďalší. Od roku 1959 bol trénerom i hráčom mužstva fenomenálny B. Laskov, ktorý spolu s Karolom Šefčíkom bezo sporu patrili k najvýraznejším postavám povojnovej slávy pezinského futbalu.

Na novom futbalovom štadióne (vybudovaný bol v roku 1959), na ktorom sa následne v roku 1961 otvorila i krytá tribúna, hrali pezinskí futbalisti krajskú súťaž. Po niekoľko sezón hrajú Pezinčania najprv pod názvom Slovan NV a neskôr ako Lokomotíva (rok premenovania 1961) divíziu (na úrovni dnešnej krajskej súťaže) až do ruku 1967.

Začiatkom roku 1961 odchádza tréner Laskov trénovať ligové mužstvo Trnavy. Na jeho miesto nastupuje opäť Karol Šefčík. V tom čaše vstupuje do pezinského futbalu nová generácia mladých futbalistov: M. Jokel, R. Šefčík, M. Barták, Ing. A. Pilka, F. Slezák, K. Macháček, Bencák, M. Putec, Š. Slezák, S. Haršány, M. Novák, Fábera, M. Korček, F. Adamčík, Horvát, J. Stojkovič, M. Mlynek, B. Švorčík, C. Galamboš, Liška, Šajnoha a ďalší.

V prvej polovici 60. rokov trénuje mužstvo dlhšie obdobie tréner Pukalovič, stojaci druhý zľava na fotografii zachycujúcej Lokomotívu Pezinok v tomto období. Štvrtý sprava stojí opora Pezinka a v mladosti i hráč Hradca Králové J. Šarman. V Pezinku nachádza dobré podmienky na reprezentačnú prípravu niekoľkokrát i A mužstvo Československa. Pamätné je najmä sústredenie národného mužstva v roku 1962, keď sa pripravovalo na MS v Chile. V tomto období zohral Pezinok s neskorším finalistom MS prípravné futbalové stretnutie s výsledkom 1:7.

V závere 60. rokov po reorganizácii súťaží, hrá Pezinok vo veľmi kvalitnej Bratislavskej krajskej súťaži. O postup do futbalovej divízie bojuje s Rapidom, ale najmä s SKS Petržalka ( neskorším účastníkom 1. ligy). V tom čaše bolo v Pezinku viacero talentovaných hráčov domácich odchovancov, alebo hráčov z blízkeho okolia ako boli: V. Šušol, J. Gašparovič, V. Kinder, V. Stojkovič, R. Potočný, K. Palan, Edelleitner a ďalší.

Najnovšia história futbalu v Pezinku od roku 1970 po súčasnosť

Ak píšeme históriu Pezinského PŠC, tak musíme uviesť, že v medzivojnovom období a najmä po druhej svetovej vojne to už nie je jediný futbalový klub na území nášho mesta. Históriou futbalu v našom meste chceme prezentovať najmä históriou najväčšieho, jedinečného a najúspešnejšieho klubu PŠC.

Cítime akúsi morálnu a najmä osobnú povinnosť aspoň v stručnosti neopomenúť existenciu aj ďalších futbalových oddielov pôsobiacich v teritóriu nášho mesta, ktorými sú Družstevník Myslenice (futbal sa tu hrá od roku 1923), Baník Pezinok ( ktorý píše svoju históriu od roku 1926), ako aj futbalový tím policajtov pri PÚ v Pezinku (vznikol v roku 1981) a hral v najnižšej okresnej súťaži,

Pri opisovaní sedemdesiatych rokov nemožno obísť ďalšiu slávnu kapitolu futbalu, ktorú písali najmladší futbalisti vtedajšej Lokomotívy Pezinok. Od roku 1968 sa postupne pod vedením L. Solgu a neskôr A. Šindelára sformovalo mužstvo žiakov, na ktoré sa radi chodili dívať mnohý fanúšikovia. Toto mužstvo sa v roku 1971 prebojovalo do celoslovenského finále v Spišskej Novej Vsi, kde obsadilo 4. miesto.

Mladí pezinskí hráči sa stali neskôr ľahkou korisťou ligových dorastov alebo celkov z vyšších súťaži. Medzi inými to boli J. Solga, P. Michalec, P. Poláček, V. Barták, P. Palúch. Mužstvo Lokomotívy sa márne pokúšalo celých desať rokov prebojovať do divíznej súťaže. V tomto čaše sa v zeleno-bielych dresoch Lokomotívy vystriedalo mnoho hráčov domácich i legionárov a na lavičke sa často striedali i tréneri.

Začiatkom 70. rokov pôsobil na krátky čas v Lokomotíve Pezinok ako hráč a neskôr aj ako tréner V. Schrojf. Rok predtým do mužstva prichádza tréner V. Korček (preberá mužstvo po F. Hrdlovičovi), ktorý v 60. rokoch obliekal dres Lokomotívy. Tomuto tímu sa podarilo postúpiť do divízie, vtedy už 2. SNFL až v roku 1979. O tento úspech sa pričinili predovšetkým Pezinčania, ale aj hráči, ktorí našli v Pezinku trvalý domov. Oporami úspešného tímu boli najmä : L. Ďurkovic, M. Reichbauer, I. Gašparovič (rekordér v pocte štartov za Pezinok po roku 1945, obliekal dres A. mužstva rovných 12 sezón), P. Vacho, V. Palúch, J. Pilka, V. Barták, M. Michalec, Karas, V. Šušol, L. Stojkovič a ďalší.

Začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia sa začína pre pezinský futbal obdobie tzv. „húpačky”. Počas niekoľkých rokov až do roku 1987, celkovo štyrikrát postupuje a štyrikrát vypadáva Pezinok z druhej SNFL ( predtým divízie). Po prvý krát túto súťaž opúšťajú len po roku v súťaži.

V súťažnom ročníku 1980/1981 sa opäť Lokomotíva prebojovala do tejto súťaže. V tomto období sa do Pezinka vracia ďalšia z legiend pezinského futbalu Š. Slezák, ktorý bol niekoľko násobným reprezentantom Československa. Ako tréner vedie mužstvo až do leta 1983, keď na jeho miesto nastupuje Dr. Ján Luza.

V marci 1984 prichádza k dôležitej organizačnej zmene, klub sa odčleňuje od Lokomotívy a vzniká Stavbár Pezinok. V tomto období zaznamenáva futbal v Pezinku zatiaľ svoj posledný vrchol, za ktorý možno považovať druhé miesto v jesennej časti ročníka 1983/1984 v 2. SNFL, keď Pezinok delilo od Považskej Bystrice len skóre. Oporami vtedajšieho hviezdneho mužstva boli: Pukalovič, R. Hrotek, P. Mašura, Lehnert, M. Kráľ a ďalší.

Druhú SNFL hral Pezinok v ročníku 1984/1985 a následne aj v rokoch 1986/1987. V tomto období viedli pezinské mužstvo tréneri Jozef Curgali, V. Weiss a M. Jacko. Od ročníka 1987/1988 sa Stavbár PEZINOK, márne usiloval o účasť vo vyššej súťaži. Preto hralo A mužstvo v 1. a. triede. Trénerom mužstva bol bývalý hráč Senca J. Šarmír, ktorý mladému a málo skúsenému kolektívu pomáhal i na zelenom trávniku.

V deväťdesiatich rokoch hralo A mužstvo striedavo 3. a 4. regionálnu futbalovú ligu a to až do roku 2007, kedy postúpilo do 2. futbalovej ligy. V druhej lige zotrvalo jednu sezónu a od jesene 2008 opäť zostúpilo do 3. regionálnej ligy. V súčasnosti má futbalový oddiel PŠC Pezinok šesť mužstiev, okrem A mužstva, mladší a starší dorast, mladších, starších žiakov a prípravku.

Pri FO už niekoľko rokov úspešne pôsobí samosprávny klub starých pánov “Old Boys” Stavbár Pezinok. Tento kolektív, v ktorom sa združujú nielen bývalí úspešní hráči Pezinka, ale i futbaloví aktivisti a nadšenci, sa výraznou mierou podelia na práci výboru FO. Kolektív starých pánov má bohaté športové a spoločenské kontakty doma, ale najmä za hranicami republiky. Mužstvo zaznamenalo mnoho športových úspechov. Je dvojnásobným víťazom pohára predsedu STO, hlavnej ceny turnaja starých pánov, ktorý sa každoročne organizuje pri príležitosti Malokarpatského vinobrania

 

Komentáře

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář